Alchymista v tričku? To ako? Alchymisti sú predsa starí bradatí chlapi s ústami plnými nezrozumiteľných presymbolizovaných viet a cudzích slov. A hlavne v dlhých plášťoch.
...možno v rozprávkach, ktoré múdrosť ukrývajú a v príbehoch, ktoré ju nechápu.
Konečným produktom človeka, ktorý sa vydá na cestu alchýmie, je podľa jedného tvrdenia on sám. To on prejde premenou, destiláciou, zušľachtením, nie to olovo, z ktorého by stvoril zlato, ani sa nesnažil stať nesmrteľným vynájdením elixíru nesmrteľnosti, pretože vedel, že je to inak.
Na to, aby človek bol alchymistomo života, nemusí sa utiahnuť do dnes už nedostatkových temných kobiek nejakého prastarého hradu alebo kdesi v krivoľakých uličkách, hoci aj dnes sa musí schovávať. Ani nemusí nosiť dlhý plášť a už vonkoncom končistý klobúk.
Preto "v tričku". Ktovie, možno ten chalan, čo si tam vonku pred oknom kope loptu tak, že ju nepustí padnúť na zem, a zdá sa, akoby to nedosahoval len nohou, ale akoby ho lopta poslúchala, sa v alchýmii života dostal za svojho krátkeho života ďalej než Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim, známejší pod menom Paracelsus, ktorý - mimochodom - pobýval aj na Slovensku a jeho meno je zvečnené na bratislavskom Primaciálnom paláci.
Ako sa človek stane alchymistom? Čo k tomu potrebuje? Čím si prejde? Prečo sa aj dnes musí ukrývať? Čo dosiahne? Niekedy je to celkom jednoduché - napríklad v príbehu, ktorý sa práve dostal do tlače a čoskoro bude k dispozícii. Druhá časť ho bude nasledovať - a ako bonus bude obsahovať aj pomôcku pre naozaj zvedavých.
