Symbol je materiálnou reprezentáciou nemateriálnych kvalít a funkcií. Je to objektivizácia obsahov, ktoré máme vo svojej mysli, subjektívne a podprahovo, a ktoré v nás prebúdzajú spôsob vnímania sveta, ktorý by nám mohol pomôcť, aby sme si boli vedomí poznania obsiahnutého v našej duši.
Práca Schwaller de Lubicz nám ponúka nasmerovanie nie k opusteniu schopnosti racionálneho uvažovania v jogových extázach, ale k integrácii tejto schopnosti s vyššou, vrodenou inteligenciou.
Toto nasmerovanie spočíva tak v technikách myslenia, tak aj v poznaní zákonov kríženia a inverzie a v aplikácii princípov prítomného okamihu a simultánnosti protikladov.
Experimenty dokazujú, že v našom mozgu sú obsiahnuté funkčné známky tých najodľahlejších telesných myslí. Schwaller de Lubicz hovorí, že by sme o nich nemali uvažovať len ako o zvieracích popudov a hrubých aspektoch nášho vedomia, ktoré s ním nie sú v súlade, ale aj ako o nezmernej inštinktívnej inteligencii zákonov prírody, ktorú v nás zanechali naši zvieraciu a plaziu skúsenosť.
Namiesto potláčaní a ignorovania celku našej evolúcie by sme možno mali skôr hľadať cesty, ako vteliť nezmerné symbolické obsahy týchto prastarých častí mozgu do našej inteligencie v súčasnosti.
