Zlomené krídla (Chalíl Džibrán)

Láska je jedinou slobodou na svete, lebo tak povznáša ducha, že jej smer nemenia ľudské zákony ani prírodné javy. Tí, ktorým láska nedala krídla, nemôžu preletieť oblak zdania a nemôžu uvidieť čarovný svet, v ktorom tú smutne šťastnú hodinu spoločne prebývali Selmin a môj duch. Tí, ktorých si Láska nevybrala za nasledovníkov, nepočujú, keď volá. Tento príbeh nie je pre nich. Aj keby týmto stránkam porozumeli, nebudú schopní zachytiť nejasné významy, ktoré nie sú odeté do slov a neprebývajú na papieri.

Čo je to však za ľudskú bytosť, ktorá sa nikdy nenapila vína z pohára lásky a čo je to za ducha, ktorý nikdy s úctou nestál pred vysvieteným oltárom v chráme, ktorý dláždia srdcia mužov a žien a jeho stropom je tajný baldachýn snov? Čo je to za kvet, na ktorého listy úsvit nikdy nevycedil kvapku rosy; čo je to za riečku, ktorá stratila smer skôr, ako došla do mora?