Problém bytí u Aristotela (Pierre Aubenque)

Mierne poškodená, obal na zadnej strane zašpinený.

Interpretácia celku Aristotelovej teoretickej filozofie, ako ju Pierre Aubenque podáva v tomto zväzku, stojí na aporetičnosti rečového bytia na jednej a dokonalého bytia na druhej strane. V reči sa bytie dáva ako vôbec najvšeobecnejšie slovo, a ak má teda reč akýkoľvek zreteľný zmysel, malo by mať - tiež a predovšetkým - vyhranený zmysel slovo "bytia"; ak ale nemáme skončiť v slepej uličke reprezentovanej Parmenidom či megariky, nemôžeme mu vyhranený zmysel prisúdiť. Dokonalé bytie, predstavované hviezdami a ešte dôraznejšie nehybným hýbateľom, potom je nutným úbežníkom akýchkoľvek úvah o bytí vo sfére pohybu a zmeny - ale súčasne je vo svojej nehybnosti a samostatnosti nemysliteľné, lebo aj ľudské myslenie je pohyb. Aristoteles, ako ho predstavuje Aubenque, teda nezavrhuje Platónsky chórizmos, naopak ho vyostruje; odmieta sa však uspokojiť s Platónovými odpoveďami na výzvu sofistiky.