O duševním klidu (Lucius Annaeus Seneca)

Seneca vždy patril a stále patrí k najznámejším a najobľúbenejším rímskym autorom. Jeho filozofické spisy, úvahy a útechy boli hojne čítané pre naliehavý etický obsah a zrozumiteľnosť. Hľadá cesty k mravnej zodpovednosti cti, vnútornej slobode a duševnej vyrovnanosti, uvažuje o smrti a o priateľstve a jeho prospešnosti a potrebnosti, chváli odpútanie od materiálnych potrieb, presadzuje myšlienku o rovnosti všetkých ľudí a pod. Je to filozofia praktického života a možno z nej vyčítať mnoho autorových vlastných skúseností zo vzrušené doby, ktorú prežíval.

Za svoju nie vždy jednoznačne kladnú popularitu vďačí predovšetkým etickému obsahu svojich diel, ktoré bola po veky zdrojom morálnej posily v rôznych životných situáciách. Seneca sa totiž vo svojich filozofických dielach aj v listoch zameriava hlavne na etiku a z pozícií stoických, s miernou prímesou vplyvov iných (Pytagoras, Epikuros, kynická škola), hľadá predovšetkým cestu k mravnej opravdivosti, vnútornej slobode a duševnej vyrovnanosti, zamýšľa sa nad smrťou, vyžaduje si priateľské vzťahy medzi ľuďmi, chváli chudobu a odpútanie od potrieb, vyslovuje tézu o rovnosti všetkých ľudí, vrátane otrokov.